Anamorfóza

Anamorfóza

Autor maľby oka je maďarský maliar István Orozs. Autorkou druhého obrázka je Myrna Hoffman, ktorá tvorí hlavne pre deti a je autorkou umeleckých a vedeckých hračiek.

Ako to funguje?

Anamorfóza je vo výtvarnom umení skreslenie zobrazenia alebo perspektívy objektu. Aby divák uvidel anamorfovaný objekt v správnej perspektíve, musí zaujať určitý uhol pohľadu alebo použiť pomocné zariadenie. Ide o priestorové ilúzie použité v maľbách, fotografiách, sochárstve, filme, ale aj pri niektorých hračkách.

Existujú dva hlavné typy anamorfóz: perspektívne (zošikmené) and zrkadlové (katoptrické).

Perspektívne anamorfózy nadobudnú správny tvar, ak ich divák sleduje z určitého uhla pohľadu. Prvé príklady týchto zobrazení sa objavujú na začiatku 15. storočia. V súčasnosti priestorovú ilúziu, využívajú hlavne umelci streetartu. Spočíva v tvorbe (kreslení a maľovaní) dvojrozmerných (2D) obrazov, javiacich sa z istého uhla trojdimenzionálne (3D). (Predstaviteľmi sú napr. Edgar Mueller, Francois Abelane, Julian Beever, Leon Keer a iní).

Zrkadlová/Cylindrická anamorfóza je tiež optickým klamom, pri ktorom požadovaný vzhľad obrazu dosahujeme odrazom zdanlivo zdeformovanej predlohy (kresby, maľby, sochy, fotografie) a to na povrchu valcovitého (cylindrického, kužeľovitého) zrkadla.

Anamorfóze sa venoval už aj Leonardo da Vinci. Známa je, ale maľba od Hansa Holbeina ml., ktorý rád začleňoval optické ilúzie do svojich malieb. Jeho obraz Veľvyslanci je najznámejším príkladom anamorfózy v maliarstve, deformovaný tvar tu leží v spodnej časti obrazu. Pohľad na tento tvar z ostrého uhla ho transformuje do plastického obrazu lebky. Podľa názoru historikov umenia bol obraz koncipovaný na zavesenie na schodisko. Prechádzajúci ľudia po schodisku by tak z jedného uhla vždy zbadali lebku na obraze. V osemnástom a devätnástom storočí, sa anamorfné obrazy používali skôr ako detské hry. Naproti tomu v dvadsiatom storočí niektorí umelci (napr. Marcel Duchamp, Salvador Dalí či Jan Dibbets) začali s touto technikou opätovne experimentovať.

S anamorfózou sa môžete stretnúť aj v bežnom živote. Napr. nápis „Ambulancia“ na prednej časti sanitky sa správne objavuje v spätných zrkadlách vozidiel pred ňou v premávke. Na mnohých štadiónoch si môžete všimnúť reklamy na propagáciu nejakej značky, ktoré sú natreté na hracej ploche, ale z uhla televíznej kamery sa písmená javia ako stojace zvisle na hracej ploche.

Anamorfóze sa venoval už aj Leonardo da Vinci. Známa je, ale maľba od Hansa Holbeina ml., ktorý rád začleňoval optické ilúzie do svojich malieb. Jeho obraz Veľvyslanci je najznámejším príkladom anamorfózy v maliarstve, deformovaný tvar tu leží v spodnej časti obrazu. Pohľad na tento tvar z ostrého uhla ho transformuje do plastického obrazu lebky. Podľa názoru historikov umenia bol obraz koncipovaný na zavesenie na schodisko. Prechádzajúci ľudia po schodisku by tak z jedného uhla vždy zbadali lebku na obraze. 

V osemnástom a devätnástom storočí, sa anamorfné obrazy používali skôr ako detské hry. Naproti tomu v dvadsiatom storočí niektorí umelci (napr. Marcel Duchamp, Salvador Dalí či Jan Dibbets) začali s touto technikou opätovne experimentovať.

S anamorfózou sa môžete stretnúť aj v bežnom živote. Napr. nápis „Ambulancia“ na prednej časti sanitky sa správne objavuje v spätných zrkadlách vozidiel pred ňou v premávke. Na mnohých štadiónoch si môžete všimnúť reklamy na propagáciu nejakej značky, ktoré sú natreté na hracej ploche, ale z uhla televíznej kamery sa písmená javia ako stojace zvisle na hracej ploche.

Pozrite si videá s rôznymi príkladmi anamorfózy