Aby ste porozumeli ako reverspektíva funguje, je potrebné si uvedomiť, že priestorové usporiadanie okolitého sveta nikdy nevnímame priamo, ale pozeráme sa naň z čiastkových informačných zdrojov, tzv. indícií nachádzajúcich sa v obraze premietnutého do očí. Tieto indície spolu skladajú „mozaiku“, čo predstavuje podobu sveta. Môžu vzniknúť rôzne konflikty, ktoré spôsobia, že vidíme niečo úplne inak, ako to v skutočnosti je.

Jedným z takýchto konfliktov je práve reverspektíva. Ide o perspektívny obraz, ktorý nie je namaľovaný na plochom plátne, ako predpokladáme pri obyčajných obrazoch. Je namaľovaný na reliéfnom podklade, ktorý má tvar pyramídových výstupkov orientovaných smerom k pozorovateľovi. Ide o obrátenú perspektívu. Na ustupujúcej časti reliéfu sú nakreslené objekty väčšie, na vystupujúcej zase menšie. Ak sa zapozeráte na obraz v pokoji (bez pohybu) s efektom reverspektívy, na prvý pohľad sa vám bude zdať, že sa pozeráte na plochý obraz. Ako náhle sa začnete pohybovať zo strany na stranu, obraz sa za vami bude otáčať tam, kam sa pohnete. Dve rôzne interpretácie videného (sledovanie 2-D obrazu vs. sledovanie 3-D obrazu) sú pre náš mozog natoľko presvedčivé, že tento konflikt nedokáže vyriešiť a preto sa náš vnem podobá skôr preludu.