Fenomén „fí“

Fenomén "fí"

Fenomén fí je psychický fenomén, podľa ktorého rýchle za sebou idúce alebo súčasne sa vyskytujúce podnety sú vnímané človekom ako jeden súvislý celok (tvar).

Ako to funguje?

Max Wertheimer v roku 1910 začal skúmať fenomén zdanlivého pohybu. Bol veľmi nadšený touto myšlienkou. Na základe pokusov zistil, že keď sa rozsvieti bod a po krátkom časovom intervale bod kúsok vedľa,
vznikne ilúzia, že sa bod posunul z prvého bodu do druhého. Doba medzi rozsvietením jedného a druhého bodu je príliš krátka, aby pozorovateľ mohol urobiť vedomý úsudok, že sa jedná o iný svetelný bod.

Prečo dochádza k tomuto fenoménu?
Pretože nevnímame milión drobných podnetov, ale veľké celky vo vzájomných vzťahoch. Wertheimer formuloval niekoľko základných princípov nášho vnímania:

1. Zákon proximity – prvky, ktoré sú bližšie pri sebe vnímame ako jeden celok. Nikdy nevnímame prvky ako jeden celok s väčšou vzdialenosťou.
2. Zákon podobnosti – tento zákon hovorí, že máme tendenciu vnímať ako jeden celok podobné podnety.
3. Zákon dobrej krivky – podľa tohto zákona vnímame ako jeden celok tie podnety, ktoré na seba plynule nadväzujú.
4. Zákon dobrého tvaru – svoje vnemy si vlastne „upravujeme“ do ideálnej podoby.

Na rovnakom princípe funguje aj flip book.