Ilúzia plávajúceho prsta

Ilúzia plávajúceho prsta

Krok 1: Držte ruky na úrovní očí asi 20 – 30 cm pred vami. Pomáha, ak je pozadie skôr jednotné a má farbu odlišnú od vašich prstov.
Krok 2: Nasmerujte svoje  ukazováky proti sebe a nechajte medzi nimi vzdialenosť asi 1 cm.
Krok 3: Teraz sa pozerajte cez prsty do diaľky za nimi.
Mal by sa vám objaviť plávajúci prst s dvoma špičkami.
Ak sa skúsite pozrieť na plávajúci prst, zmizne, vidíte ho len keď sa pozeráte na niečo vzdialenejšie ako vaše prsty.
Posunutím prstov bližšie alebo ďalej od seba zmeníte dĺžku plávajúceho prsta.
Ak by ste zavreli jedno oko, ilúzia zmizne.

Táto ilúzia nám ukazuje, ako by mohol svet vyzerať, keby sme mali jedno oko uprostred čela ako Kyklop. K ilúzií dochádza v špeciálnej oblasti nášho zorného poľa, kde sa výsledok každého oka prekrýva.

Ako to funguje?

Tento efekt je spôsobený binokulárnou rivalitou.
Ľudia, podobne ako mnoho iných tvorov vrátane rýb, vtákov, plazov a iných cicavcov, majú binokulárne videnie – to znamená, že máme dve oči. Pretože tieto dve oči sú umiestnené mierne od seba, každé z nich má väčšinou prekrývajúci sa, ale vždy trochu odlišný pohľad na to,
čo je pred nimi.

Naše mozgy vezmú informácie z obidvoch očí a vytvoria druh
jedného zloženého obrazu zo stredu medzi nimi. Ani jedno oko nevidí presne tento stredný bod.

Keď sa pozriete na vaše prsty, smer pohľadu vašich dvoch očí je naklonený k sebe, aby sa ich zorné čiary stretli v cieli. Keď sa potom pozriete do diaľky, vaše oči sa mierne posunú smerom von, takže ich zorné línie sú takmer rovnobežné. Pri blízkych objektoch teda obraz v dvoch očiach už nie je na správnom mieste, obrázky sa už nespájajú a pre vaše „vnútorné oko“ sa môžu javiť ako dvojité. 

Na konci každého prsta je rivalita medzi obrazmi z dvoch očí a mozog sa ich pokúša spojiť. V jednom oku končí prst, v druhom pokračuje.

Táto ilúzia bola objavená v roku 1928 a bola opísaná v časopise Psychological Review americkým psychológom Winfordom Lee Sharpom (1890 – 1975).