Obraz, ktorý je pozorovaný cez tmavý filter, dorazí do mozgu neskôr ako obraz pozorovaný voľným okom bez akýchkoľvek prekážok v pozorovanej dráhe. Oneskorenie predstavuje približne 15 ms. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že ak zoslabíme signál, ktorý je vedený z oka do mozgu, zapríčiníme oneskorenie tohto signálu. Kedže oko potrebuje zvýšiť’ svoju citlivosť’ na svetlo, jeho receptory musia byt’ viac prepojené a na to je potreba viac času. Táto doba sa ešte predĺži, pretože nízka intenzita osvetlenia vedie k zníženiu prenosovej rýchlosti. Preto pri sledovaní videa (s použitím tmavého filtra), ktoré je v horizontálnom pohybe, mozog spojí aktuálny a oneskorený obraz a vzniká tak priestorový vnem.

Ideálnym príkladom je záber z okna idúceho vlaku, prípadne záber na rotujúce teleso. Tmavý filter umiestňujeme pred to oko, ku ktorému sa videozáznam pohybuje (ak sa videozáznam pohybuje zľava doprava, filter patrí pred pravé oko a opačne).

Tento efekt možno pozorovať’ na horizontálne sa pohybujúcich objektoch s použitím jednoduchých okuliarov, ktoré majú filter na jednom oku tmavý a na druhom svetlý.
Hlavnými výhodami tohto postupu je, že nepotrebujeme dva stereoskopické obrazy, nestrácame farebnú informáciu a bez použitia okuliarov je možné pozorovať plnohodnotný 2D obraz. Nevýhodou však je, že tento postup nemožno použiť u statických snímok.